Áno, schopnosť druhu množiť sa znie rozumnejšie ako schopnosť množenia jedinca daného druhu, čo sa dá demonštrovať aj na vyššie uvedenom príklade so včelou. Ale tu zase môžeme polemizovať o tom, čo je to vlastne druh. Lebo niektoré očividne rozdielne druhy môžu plodiť plodné potomstvo.

Ono všeobecne akceptovateľná definícia života asi neexistuje. Ak si dáme kritériá, vždy sa nájde niečo, čo ich nespĺňa. Vírusy sú toho ukážovým príkladom a len tak medzi nami - pre mňa vírusy živé nie sú.

Áno, na fluktuácie vákua sa možno pozerať ako na požičanie si energie, ktorá je zase vrátená a k porušeniu zákonu zachovania hmoty a energie preto za dlhší časový interval nedôjde. Presne na tejto myšlienke som založila dej jedného zo svojho sci-fi románov. Je to román o cestovaní v čase, ale to cestovanie v čase poníma úplne inak ako doteraz, pretože "klasické cestovanie v čase" je porušením zákonu zachovania energie. Podľa vzoru fluktuácií vákua som preto vytvorila cestovanie, pri ktorom síce na krátky okamih tiež dôjde k porušeniu tohto zákona, ale z dlhodobejšieho hľadiska je všetko tak, ako má byť: nemení sa entropia vesmíru, hmota sa v inom čase nezjavuje "z ničoho".

P.S.:Sorry za prípadné prelepy. Vznikli preto, lebo nejaký debil tu v škole zalepil klávesnicu žuvačkou.