K tomuto záveru, ktorý si opísala v príspevku, som tiež došla. Ale zase vzťahovať to takto všeobecne na knihy mi príde zvláštne. Pretože ja napríklad som čítala hromady kníh, kde sa o láske buď ani neceklo (no dobre, tých neboli až také hromady xD), alebo bola len vedľajšou témou.

Podľa mňa si opísala len knihy typu "love-story", ktoré naozaj sú predvídateľné a keď si človek prečíta zo desať-dvadsať z nich, môže ich deliť na približne štyri, neustále sa opakujúce, dejové línie, čo sa človeku časom zunuje. To je pravda. Preto som ich prestala čítať po zavŕšení trinásteho roku života.

No na druhej strane nemám rada nešťastné konce. Iba skutočne talentovaný človek môže napísať knihu, ktorá sa končí tragicky a predsa je úžasná. Aspoň ja si to myslím, v opačnom prípade totiž nešťastný koniec pôsobí ešte gýčovejšie než holywoodsky happy-end. Prípadne sa tam vôbec nehodí a dáva mi akurát tak pocit, že som čítaním danej knihy zbytočne premárnila čas.

Nevysvetliť všetky zápletky, alebo ich aspoň neolúpať a ponúknuť na striebornej tácke...v tom máš pravdu. Ak to vysvetlenie naozaj logicky existuje, je lepšie, aspoň mne osobne sa to viac pozdáva, keď si ho môžem sama odvodiť.

Ľudia nechcú čítať len o tom, že princ zabije draka. Určite nie stále. Potrebuješ len princa, ktorý je vhodný na to, aby ho drak zjedol a princeznú, ktorá sa celkom prirodzene stane zákuskom.

Napriek tomuto dlhému komentáru však stále mám pocit, že som ťa celkom nepochopila. xD Pretože to vôbec nie je od veci, ale čistá pravda a veľa ľudí tak rozmýšľa. Nečítala som tvoje knihy (ale prečítam, teraz som zvedavá xD), takže neviem, čo je na nich také zvláštne, že sa ľuďom nepáčia, ako hovoríš.

Napriek všetkému je ale dôležité hlavne to, aby sa páčili tebe. Lepšie nikdy nevydať žiadnu knihu, ako písať komerčné veci, ku ktorým nemáš vzťah.