Ahoj. V prvom rade ďakujem, že si zareagovala. O tom, či sa to vzťahuje na knihy všeobecne... no, neviem či som si zle vyberala, ale bolo skutočne len málo kníh v mojom živote ktoré som prečítala a ktoré sa nezaoberali láskou, aspoň vo vedľajšej dejovej línii. Všééétko všetučko bolo "infikované" tou láskou počnúc sci-fi, cez horory, trilery, dobrodružné knihy, fantasy... snáď len detektívky nie, i keď v nich bol motív zločinu kvôli láske častý motív, autor aspoň väčšinou neobťažoval čitateľa tým, aby do ľúbostných intríg zaťahoval aj hlavného hrdinu teda detektíva.  

A čo týka happy a sad endov, samozrejme nemám rada také smutné konce, kde sa Júlia prebodne dýkou nad Romeovým hrobom, lebo to je fakt gýč ešte väčší než happy-end. Väčšina smutných koncov čo som čítala ja mi ale nepripadala gýčová ani strata času. Často sa ani nedalo hovoriť ani tak o smutnom konci, než o neveselých vyhliadkach hlavnej postavy (či dokonca ľudstva) do budúcnosti plus trauma z toho, že niektoré postavy zomreli. Tak nejako zvyčajne končia aj moje knihy.

A s tým posledným odstavcom absolútne súhlasím.