V dnešnej dobe skôr čitateľa zaujme "akcia" od prvej vety. Žijeme akési zrýchlené životy. Netvrdím, že je to správne, tvrdím, že je to tak.

Ad "nariekanie nad sebou": áno, je otravné, keď sa nerobí s určitým nadhľadom, ten nadhľad musíš časom získať a pozrieť sa na seba aj "zvonka". Príkladom sú opakované doplnky k tzv. Murphyho zákonom - tiež by sa zdalo, že je to len "nariekanie" nad hlúpou náhodou, ktorá vždy vyjde v náš neprospech. (Napr. "Škvrna, ktorú na skle usilovne čistíš, je vždy z druhej strany".)  Každý však vie, že je to nadsázka, no v nepriaznivých životných situáciách si aj tak povie: "Jasné, Murphy." Taká je ľudská povaha. Byť pesimistom je výhodné - aj ja patrím do tejto skupiny - pretože predpokladáme vždy najhorší variant, zdá sa nám, že sa nám v živote mimoriadne darí. 

Či by nebol  na dlhšiu tému materiál? Určite by bol, aj na dve knihy. Myslím, že dielo s názvom: Ako nenapísať knihu, ešte nikto nenapísal :). Dobrá cesta je, písať postupne krátke kapitolky.

Ad: ... každý je radšej tragédom, než komikom... Čo sa týka kníh, o knihy, ktoré človeka rozosmejú, je enormný záujem. Pritom môžu byť aj o vážnych veciach - napr. o vojne - príkladom je fenomenálne úspešný Švejk. Ja práve čítam, v záchvatoch smiechu, Davida Lodgea.