Krasny vylev sposobeny neuspechom a apatickostou. Pane boze. Myslim si ze ten kto sa rozhodne pisat knihu ju nezacne pisat za vidinou jej vydania a nevydanych uspechov v okoli. Je to pohnutka, pri svojom prvotnom prejave nepodava obraz vydlazdenej cesty do spisovatelskeho raja. Ocakavat rovnako, ze nase okolie sa pojde zblaznit pre jeden pribeh popri vlastnom zivote a problemoch je tiez trocha detinske. Priznajme si, kolko ludi poskytlo knihu ci pribeh na precitanie vam a nebol cas chut pisali ste cosi svoje a casom...no casom je to uz predsa zabudnute. Podstata pisania spociva v pocite naplnenia zo zpravy, ktora je v knihe schovana. Zo zhmotnenia predstavy, ktora tlaci na sede kory vsetkym spisovatelom a jej tlak sa da uvolnit jedine jej spracovanim. Kniha je kusok vas, ktory potrebujete prezentovat svetu  a nikdy nie je na skodu ju pisat ak viete, ze musite. Kazdy neuspesny kus je nacvikom a posunom k vyssej priecke dokonalosti pisania a spracovania pribehu. Ziadna nie je zbytocna len preto, ze sa nevydala... takze vylievat si tu svetabol z nesplneneho sna stat sa uspesnym spisovatelom a radit ludom, ze pisat je zbytocne aj tak na to kazdy serie a nic s tym nedosiahnete a navyse vam to prinasa bolest a smutok....je dobra koko...no..ved vieme. Cize aha! Hej poskytla si mi uzasnu radu ako pisat knihu....fakt dakujem bolo to ...fuuuu pateticke...kiez by si zo svojho suplika vytiahla svoje knihy a strcila tam tento clanok no tento krat uz ten suplik prosim neotvaraj. Hej a...ak opisujes pisanie knih ako aj iste problemove partie v nich ako proces uberajuci a bolestivy....tak to radsej nerob vobec....tot...hej...ak hovoris o sebe....potom si sama davas spravnu radu...