Ja sa do písania nemusím nútiť často. Z času na čas dospejem k hluchým miestam, vtedy sa prinútim, ale čo napíšem takto "nasilu" väčšinou nie je veľmi dobré. Neskôr tie miesta aj tak prepíšem, lebo na ne nemôžem pozerať.
Keď som mala jedenásť rokov, vymyslela som istý príbeh. Napísala som prvú verziu...tá mala celých 76 strán. =D V malom zošite ručne písaných podotýkam. Potom druhú. Potom tretiu. A napokon som pochopila, že môžem každý rok písať novú verziu, aj tak sa mi po niekoľkých mesiacoch už nebude páčiť, pretože sa zmením. Preto som ten príbeh odložila a doteraz čakám na nejaké znamenie, že sa mám pokúsiť o definitívnu verziu. Čiže čo tým chcem povedať, tento príbeh neumrel, keď som ho dala na papier katastrofálnym detským štýlom, ale len prišiel do ďalšej fázy. =) To je asi najlepší prípad. Keď nás neodradí krutá realita, ktorá zo skvelého nápadu urobí ťažký trapas, ale keď je nádej na vylepšenie. =)
Ja sa do písania nemusím nútiť často. Z času na čas dospejem k hluchým miestam, vtedy sa prinútim, ale čo napíšem takto "nasilu" väčšinou nie je veľmi dobré. Neskôr tie miesta aj tak prepíšem, lebo na ne nemôžem pozerať.
Keď som mala jedenásť rokov, vymyslela som istý príbeh. Napísala som prvú verziu...tá mala celých 76 strán. =D V malom zošite ručne písaných podotýkam. Potom druhú. Potom tretiu. A napokon som pochopila, že môžem každý rok písať novú verziu, aj tak sa mi po niekoľkých mesiacoch už nebude páčiť, pretože sa zmením. Preto som ten príbeh odložila a doteraz čakám na nejaké znamenie, že sa mám pokúsiť o definitívnu verziu. Čiže čo tým chcem povedať, tento príbeh neumrel, keď som ho dala na papier katastrofálnym detským štýlom, ale len prišiel do ďalšej fázy. =) To je asi najlepší prípad. Keď nás neodradí krutá realita, ktorá zo skvelého nápadu urobí ťažký trapas, ale keď je nádej na vylepšenie. =)