Neberte ma príliš vážne - napriek tomu, že si stojím za každým slovom, kniha sa napísať dá a hneď v ďalšej časti začneme hovoriť rovno ako. Čo s ňou po napísaní, nuž - dúfam, že môj pesinizmus je prehnaný a je len odrazom momentálnej situácie, v ktorej preboha neviem zohnať niekoho, kto by si moje knihy prečítal. Resp., neviem ich zohnať dostatočný počet, pretože - pri všetkej úcte k mojim verným čitateľom - dvaja je predsa len málo za cenu veškých rizík a otrockej námahy, ktorá písanie stojí.
Denisa, aj ja som na základnej škole chcela písať veľmi rozsiahlu fantasy... neviemkoľkológiu. :-) Nakoniec to skončilo s asi 20 počítačom zapísanými stranami a s vlastným záverom, že ide o úplnú blbosť. Od piatej triedy som písala na počítači. Nemám nič proti ručnému písaniu, no v mojom prípade musím dostať do oka aj tú grafickú podobu textu, aby sa mi ľahšie porovnávala s predstavou textu na už vytlačených stránkach.
Linda, závidím. :-) Ale so mnou je to v podstate podobné, ako píšeš to s tými "hluchými miestami" až na to, že do každého písania sa musím nútiť a do písania hluchých častí sa musím veľmi nútiť. No písať aj vtedy, keď to nejde a potom opravovať, je podľa mňa veľmi správny postup.
Som rada, že tu píšete vlastné názory a skúsenosti. Som zvedavá na porovnanie, lebo som si kedysi myslela, že môj spôsob tvorby je extrémne divný. Tu (našťastie) zisťujem, že podobnosti existujú.
Neberte ma príliš vážne - napriek tomu, že si stojím za každým slovom, kniha sa napísať dá a hneď v ďalšej časti začneme hovoriť rovno ako. Čo s ňou po napísaní, nuž - dúfam, že môj pesinizmus je prehnaný a je len odrazom momentálnej situácie, v ktorej preboha neviem zohnať niekoho, kto by si moje knihy prečítal. Resp., neviem ich zohnať dostatočný počet, pretože - pri všetkej úcte k mojim verným čitateľom - dvaja je predsa len málo za cenu veškých rizík a otrockej námahy, ktorá písanie stojí.
Denisa, aj ja som na základnej škole chcela písať veľmi rozsiahlu fantasy... neviemkoľkológiu. :-) Nakoniec to skončilo s asi 20 počítačom zapísanými stranami a s vlastným záverom, že ide o úplnú blbosť. Od piatej triedy som písala na počítači. Nemám nič proti ručnému písaniu, no v mojom prípade musím dostať do oka aj tú grafickú podobu textu, aby sa mi ľahšie porovnávala s predstavou textu na už vytlačených stránkach.
Linda, závidím. :-) Ale so mnou je to v podstate podobné, ako píšeš to s tými "hluchými miestami" až na to, že do každého písania sa musím nútiť a do písania hluchých častí sa musím veľmi nútiť. No písať aj vtedy, keď to nejde a potom opravovať, je podľa mňa veľmi správny postup.
Som rada, že tu píšete vlastné názory a skúsenosti. Som zvedavá na porovnanie, lebo som si kedysi myslela, že môj spôsob tvorby je extrémne divný. Tu (našťastie) zisťujem, že podobnosti existujú.