Tak sa to napokon všetko skončilo úplne inak, než som predpokladal. A môžem povedať, že som naozaj rád, že to dopadlo takto, lepší záver som si ani priať nemohol. Najprv som si myslel, že záverečná myšlienka v podstate prišla už v predposlednej kapitole (preto som sa i vyjadril, že písať ďalšiu už vlastne nemá zmysel) ale to som ešte netušil, že nastane takýto finálny zvrat :)
V poslednej dobe som bol už trochu skeptický k smerovaniu príbehu, teraz však môžem otvorene vyhlásiť, že hodiny strávené s Denníkom stáli za to!
Táto, viac ako dôstojná bodka za príbehom ešte zvlásť vynikla nad väčšinou ostatných kapitol.. snáď tou trochou pozitivity, ktorú vniesla do pochmúrneho príbehu, značnou dávkou prekvapivosti a tiež nahromadením množstva myšlienok a postrehov, z ktorých keby som chcel vypichnúť tie najzaujímavejšie, musel by som sem skopírovať celý text :P
Spomeniem teda akurát melódiu z rádia, drobnosť, ktorá spustila celý rad emócií, prekvapivo i vrátane strachu. Tak podrobne analyzovať samého seba ako to robí Jackie, dokáže málokto...
Velmi sa mi pozdávalo i jej hodnotenie slobody, tak vzdialené väčšinovému názoru. Ľudia si myslia, že sú slobodní, alebo, že vedia, čo obnáša sloboda.. pritom sú zviazaní svojimi emóciami, túžbami, potrebami, mienkou iných... Toho všetkého by sa museli vzdať, aby ochutnali slobodu, ktorá by vlastne, ako píšeš, nechutila nijak. To všetko umocňuje výborný epilóg, smejúci sa "slobodnej vôli". Tá by mohla jestvovať snáď len v prípade, že by neexistovalo nič okrem nás.. dokiaľ však je svet a ľudia naokolo, nebudeme prichádzať, odchádzať, vzdávať sa, ani sa odvracať – budeme len dostrkaní, vyštvaní, okradnutí či odmietnutí.
Tak sa to napokon všetko skončilo úplne inak, než som predpokladal. A môžem povedať, že som naozaj rád, že to dopadlo takto, lepší záver som si ani priať nemohol. Najprv som si myslel, že záverečná myšlienka v podstate prišla už v predposlednej kapitole (preto som sa i vyjadril, že písať ďalšiu už vlastne nemá zmysel) ale to som ešte netušil, že nastane takýto finálny zvrat :)
V poslednej dobe som bol už trochu skeptický k smerovaniu príbehu, teraz však môžem otvorene vyhlásiť, že hodiny strávené s Denníkom stáli za to!
Táto, viac ako dôstojná bodka za príbehom ešte zvlásť vynikla nad väčšinou ostatných kapitol.. snáď tou trochou pozitivity, ktorú vniesla do pochmúrneho príbehu, značnou dávkou prekvapivosti a tiež nahromadením množstva myšlienok a postrehov, z ktorých keby som chcel vypichnúť tie najzaujímavejšie, musel by som sem skopírovať celý text :P
Spomeniem teda akurát melódiu z rádia, drobnosť, ktorá spustila celý rad emócií, prekvapivo i vrátane strachu. Tak podrobne analyzovať samého seba ako to robí Jackie, dokáže málokto...
Velmi sa mi pozdávalo i jej hodnotenie slobody, tak vzdialené väčšinovému názoru. Ľudia si myslia, že sú slobodní, alebo, že vedia, čo obnáša sloboda.. pritom sú zviazaní svojimi emóciami, túžbami, potrebami, mienkou iných... Toho všetkého by sa museli vzdať, aby ochutnali slobodu, ktorá by vlastne, ako píšeš, nechutila nijak. To všetko umocňuje výborný epilóg, smejúci sa "slobodnej vôli". Tá by mohla jestvovať snáď len v prípade, že by neexistovalo nič okrem nás.. dokiaľ však je svet a ľudia naokolo, nebudeme prichádzať, odchádzať, vzdávať sa, ani sa odvracať – budeme len dostrkaní, vyštvaní, okradnutí či odmietnutí.