neviem ci bude treba nieco preskrtat, priznam sa, ze niektore useky, ktorym som  hned nerozumela som preletela - vravim, som v stave, ked chapem pomaly, takze mozno keby som sla este raz, pomalsie a s upokojenejsou myslou, tak by to slo...

;)

este jedna vec, na ktoru som zabudla, ze sa mi v tejto kapitole pacila je to, o tom smutku a strate blizkeho, ze casto za nimi smutime nie kvoli nim ale kvoli sebe, sebatryznenie a pod, prikladanie si viny a tak...vystihla si to...

no a nemas za co dakovat, rado sa stalo :)