Ak ste presvedčení, že by ste tak v danej situácii nerobili, potom je to asi zlyhanie autora. V knihách, ktoré čítam, sú situácie na sto míľ vzdialené od mojich skúseností a predsa sa viem do postáv vžiť. Nie vždy, samozrejme, ale niekedy áno. A to aj napriek tomu, že knižný svet je pre mňa – bez ohľadu na to, či ide o sci-fi, alebo o vzťahový román – vysoko nereálny. No keď chcem urobiť to isté, čo robia iní autori so mnou – zaviesť čitateľa do sveta, ktorý je z jeho pohľadu vysoko nereálny (a z môjho pohľadu oveľa bližšie k realite než iné knihy) – nejde mi to. Nehovorím, že ma to nemrzí, pretože na zobrazovanie reality som absolvovala ešte dlhší tréning, ako na zobrazovanie fikcie – počty cvičných normostrán, ktoré som zapísala, sa bez akéhokoľvek preháňania merajú na tisícky. Ale nie je to môj hlavný smer, takže sa s tým vyrovnám. Hoci občas napíšem “porazenecký” komentár, v skutočnosti to nevzdávam a popri iných aktivitách skúšam ďalej. Ak nestačia tisícky strán, budú musieť byť desaťtisíce! :-)