ma zaujali. Keď je tma naozaj tmou - sama sebou, ako som ten jej stav nazvala, som zistila, odkedy bývam na lazoch. V Bratislave sa to zažiť nedá. (Aj rúbať drevo už viem, aj o snehu, ktorý sa netopí, lež pribúda a pribúda, že lopata nestačí vyschnúť, som sa dozvedela.) Plač ako ďalšia lož o živote... o plači som kdesi napísala: V noci neplačem. Niektoré veci sa zunujú. Možno len vypotrebujú. Jackie sa trochu opakuje a trochu viac ľutuje, ako mi je milé, ale chcem čítať ďalej:)