Ja viem, že 90 % ľudí netuší o astronomických bludoch v Harrym Potterovi (mimochodom, ten s Oriónom tam nebol zďaleka jediný). No takisto by 90 % ľudí netušilo, že sú bludy v historickom románe. Ale tu nám ide o tých 10 % nasratých čitateľov. Každý autor by sa mal podľa mňa snažiť, aby okruh spokojných čitateľov bol čo najväčší. A jednoducho neviem pochopiť, že niekomu tých 10 % nestojí ani za to, aby posadil svoj spisovateľský zadok ku Googlu a po 10 minútach si osvojil elementárne poznatky k téme, ktorá mu nie je jasná. Zvlášť keď sú to rodení Angličania či Američania. To neviem pochopiť!!! Majú web plný informácií v jazyku, ktorému rozumejú, ale im je aj to zaťažko...
Ja zastávam skôr ten mantinel, že je dobre, že ma odborníci buzerujú. Ale potom nech buzerujú každého. Nech každý na sebe pracuje. Pretože čítaním sa človek učí. Nezáleží na tom, že vie, že je to "len román" či "len film". Učí sa podvedome, aj keď nechce, aj keď vie, že to celé nie je o faktoch. Čítala som jeden krásny výrok, že aj keď vieme, že tri štvrtiny z toho, čo nám ponúkajú, je blufovanie, aj tak trom štvrtinám z toho uveríme. A preto je nanajvýš dôležité, aby sa ľudia neučili bludy, ale fakty. Romány a filmy sú tým najpríjemnejším spôsobom získavania vedomostí, príjemnejším, než učebnice, príjemnejším, než populárna literatúra a dokumentárne filmy... tak prečo si väčšina túto príležitosť podučiť ľudí niečomu necháva ujsť pomedzi prsty?
Ja viem, že 90 % ľudí netuší o astronomických bludoch v Harrym Potterovi (mimochodom, ten s Oriónom tam nebol zďaleka jediný). No takisto by 90 % ľudí netušilo, že sú bludy v historickom románe. Ale tu nám ide o tých 10 % nasratých čitateľov. Každý autor by sa mal podľa mňa snažiť, aby okruh spokojných čitateľov bol čo najväčší. A jednoducho neviem pochopiť, že niekomu tých 10 % nestojí ani za to, aby posadil svoj spisovateľský zadok ku Googlu a po 10 minútach si osvojil elementárne poznatky k téme, ktorá mu nie je jasná. Zvlášť keď sú to rodení Angličania či Američania. To neviem pochopiť!!! Majú web plný informácií v jazyku, ktorému rozumejú, ale im je aj to zaťažko...
Ja zastávam skôr ten mantinel, že je dobre, že ma odborníci buzerujú. Ale potom nech buzerujú každého. Nech každý na sebe pracuje. Pretože čítaním sa človek učí. Nezáleží na tom, že vie, že je to "len román" či "len film". Učí sa podvedome, aj keď nechce, aj keď vie, že to celé nie je o faktoch. Čítala som jeden krásny výrok, že aj keď vieme, že tri štvrtiny z toho, čo nám ponúkajú, je blufovanie, aj tak trom štvrtinám z toho uveríme. A preto je nanajvýš dôležité, aby sa ľudia neučili bludy, ale fakty. Romány a filmy sú tým najpríjemnejším spôsobom získavania vedomostí, príjemnejším, než učebnice, príjemnejším, než populárna literatúra a dokumentárne filmy... tak prečo si väčšina túto príležitosť podučiť ľudí niečomu necháva ujsť pomedzi prsty?