Dva alternatívne konce sa tak často nevidia? Zaujímavé, keďže toto je už môj druhý román, pri ktorom ma napadol alternatívny koniec a ďalší diel. Vtedy prvýkrát som však nutkaniu odolala.

Začať druhý diel alternatívnym koncom mi pripadá ako schodné riešenie. Ono väčší problém je však v tom, že ten druhý diel mi už zďaleka nepripadá taký dobrý ako prvý. Nie je v ňom toľko nápadov. A ja sama nemám rada, keď sú ďalšie diely kníh výrazne slabšie ako bol prvý, keď autor už len "varí z vody". Vtedy ma vždy napadne, že to ten autor robí len kvôli peniazom. Nerobím druhým to, čo nechcem aby robili mne.

Áno, jediné čo potrebujú, je dostať toho chudáka zamilovaného na miesto zvané Kabína. Je úplne jedno, či ho tam dovlečú násilím, alebo dobrovoľne. Muž menom Browling je však pološialený a na smrť unudený genetik, ktorý sa rád robí dôležitým - preto sa rozhodne tú zmes nasyntetizovať. Mňa ale viac trápi, pri akej príležitosti tú zmes Davidovi Settleovi podajú a prečo nepoužijú jednoducho paralyzujúci enzým. Toto priznávam ešte vôbec nemám premyslené. Isté je len to, že mu tú injekciu určite pichnú - a jej dôsledky už mám premyslené lepšie. :-)