Úplne súhlasím s tými pasážami "ničnerobenia" a som rada, že nie som jediná, čo ich má rada (a to nie len v knihách, ale aj vo filmoch a seriáloch...). 

Príliš rýchle knihy, ktoré opisujú na 300 stranách zo dva-tri dni (niekedy len pár hodín!) ma zakaždým zmiatnu a mám trochu problém sa orientovať, pretože udalosti sú tak natlačené na sebe a je ich tak veľa, prípadne sú tak rozpísané, že sa stratím a zabudnem, čo bolo, kedy sa kam dostali a čo sa vlastne deje.

Na druhej strane taký Brisingr je len hora zbytočne potlačeného papiera, v ktorej sa občas (asi raz za sto strán) blysne kúsok talentu a zvyšok tvoria nekonečné kecy, zbytočné udalosti (ktoré nie sú ani zábavné ani samotnú postavu nikam neposúvajú) a všeobecne nuda. V podstate to pôsobí, akoby chcel napísať čo najdlhšiu knihu, ale fakt nemal o čom. =)

A potom tu sú ešte experti, ktorí sa rozhodnú, že niektoré situácie ich jednoducho nebaví opisovať, ani vymýšľať hodnoverné príčiny takže ich postavám padajú veci rovno z neba, hrdinka príde k bytu, práci a manželovi v priebehu jednej kapitoly a nikoho to netrápi.

Ale v konečnom dôsledku, nech je kniha napísaná akokoľvek a zahŕňa akékoľvek časové obdobie, vzhľadom na to, že knihy najradšej čítam na jeden šup (ráno sa zobudím, otvorím knihu a do večera ju celú prečítam), považujem za ideálnu dĺžku asi...300 až 400 strán. V normálnom písme, žiadna desiatka a milimetrové okraje. =)