Brisingra som síce nečítala, ale prečítala som Eragorna a povedala som si: mám dosť. To bola kniha, ktorá ma napriek zrejme úprimnej snahe z autorovej strany vôbec nevtiahla do atmosféry.

S tým, že autorovi sa nechce vymýšľať hodnoverné príčiny som sa v tlačených knihách príliš nestretávala v bežných situáciách (ako je Tvoj príklad), ale skôr vo vedeckom zdôvodnení nejakého javu, ktoré sa autorovi očividne nechcelo naštudovať. A tak si vycucal z prsta nový druh, chorobu, technológiu, planétu... a pritom stačilo sa trochu lepšie porozhliadnuť a našiel by niečo vhodné reálne a tým pádom pre vzdelanejších čitateľov aj hodnovernejšie.

Prečítať 400-stranovú knihu na jeden šup, uf, tak to sa mi už dávno nepodarilo... hoci kedysi som to dokázala, ale už sa o to nesnažím. Predsa len, od knihy si sľubujem viac a dlhodobejšej zábavy ako od nejakého filmu, ktorý mám za dve hodiny pozretý. Preto ak je kniha dobrá, schválne si ju porcujem na čo najmenšie dávky - a čím hrubšia dobre napísaná kniha je, tým lepšie.