Nuž, výnimky sa všade nájdu. Ak mám však pravdu povedať, z takých románov ako "Mesto" alebo "Marťanská kronika", ktoré zobrazovali tisíce rokov života nejakej planéty, som bola trochu nervózna. Postavy prichádzajú a umierajú, jediné čo zostáva, je planéta a ja uvažujem, či ešte možno takéto dielo klasifikovať ako román, pretože je prerozprávaný vo forme epizód, ktoré pre veľké časové obdobia uplynuvšie medzi nimi vyzerajú skôr ako samostatné poviedky.

Ja však mám poviedky tiež rada. Aj keď, teraz som si uvedomila, že u mnohých poviedok, ktoré ma fakt zaujali, som si povedala: "Dočerta, taká škoda, že toto autor nerozvíjal ďalej a nespravil z toho román!" :-D Jednoducho, keď sa mne niečo zapáči (prostredie, postavy...), chcem pri tom zotrvať čo najdlhšie. A týka sa to nielen čítania, ale aj písania.