Uffff tak by som zahrešila.... už som mala napísaný celý komentár a nejakou klávesovou blbou kombináciou (mám tušenia, ktorou) som si ho zmazala. Blbááá blondíííína.

V skratke išlo asi o to, že to bolo fajn, dobre sa to čítalo, páčil sa mi nápad i spracovanie. A že nie si jediná, čo sa hanbila, ja som pred našimi tiež tajila, že píšem a už ani neviem, ako sa to dozvedeli. Je dosť možné, že ma načapali (hoci nie s baterkou pod perinou ). Ono to asi vyplýva aj od osobností rodičov, naši sú dosť racionalisti, zameraní na tvrdú realitu, ja mám vzťah k celkom iným veciam a hlavu dakde inde. Ta čo už. Vaši v tomto asi tiež nebudú o moc iní. Ale je hádam dobre, že to nakoniec aj tak vyplávalo na povrch, aspoň v tom máš teraz väčší pocit slobody. Teda aspoň ja to tak vnímam. Skrývať sa je stresujúce. I keď, vždy sa nájdu veci, ktoré budeme mať tendenciu zamlčať - aspoň dočasne.

Tak teda do písania.

P.S.: Inak, po troške čítam ďalej a zatiaľ sa mi to páči. Len aby si vedela.