v prvom rade by som mala povedať, že som tento príspevok vôbec nemyslela ako nijakú výčitku voči nikomu. Je to iba náhoda, že vznikol po nekomentovanom príspevku – inak, skoro som ani nezaregistrovala, že nemal komentár. V skutočnosti som chcela o nekomentovaní napísať už dávno a konečne ma k tomu nakopla úvaha, ktorú som nalinkovala na konci príspevku. A tiež fakt, že by som radšej robila pomaly hocičo iné, len nie písala tú hnusnú diplomovku (iste ešte živo spomínaš na tie časy ;-)).
V druhom rade, vôbec sa nemusíš ospravedlňovať za pomer počtu Tvojich komentárov k príspevkom. Ako som písala, mala by to tak vychádzať len rádovo, čiže desiatky príspevkov a sto dačo komentárov je úplne v pohode. V opačnom prípade by som asi musela odmazať zo 15 svojich príspevkov. :-) Len keď má človek viac príspevkov ako komentárov, tak to je už fakt neférové voči ostatným.
Ja mám tiež občas pocit, že by nezaškodilo trochu menej otvárať ústa, napríklad keď som si uvedomila, že v každej z horúcich tém na Enigme je nejaký môj komentár. Tiež sa často necítim byť kompetentná a keď niečo nie je absolútne môj žáner, idem radšej preč, lebo viem, že by som ho považovala za zlý v akomkoľvek spracovaní. Avšak keď môžem povedať čosi aspoň trošičku k veci, tak prečo nie? Aj pod svojimi dielami mám radšej „málinko odveci“ komentár ako žiadny komentár. A zase, odbor komentovanie ešte na VŠ nie je, takže nikto o sebe nemôže vyhlásiť, že by bol v tomto smere absolútne kompetentný. To s priťahovaním pozornosti tiež beriem, na druhej strane, ako hovoríš, tu sa naozaj veľa nekomentuje a keby sa všetci takto báli... niekto proste musí začať. Ale vôbec nenabádam na pridávanie komentárov za každú cenu, to nie. Ja neznášam, keď ma niekto núti vyjadriť svoj názor na niečo, na čo nijaký názor nemám...
Tak vďaka. Ja som tu ale skôr taký posledný žijúci veterán. :-) A odkedy som zistila, že sem chodieva aj moja mama, tak rozmýšľam, že už je asi najvyšší čas zmeniť webblog. :-)))
Ahoj,
v prvom rade by som mala povedať, že som tento príspevok vôbec nemyslela ako nijakú výčitku voči nikomu. Je to iba náhoda, že vznikol po nekomentovanom príspevku – inak, skoro som ani nezaregistrovala, že nemal komentár. V skutočnosti som chcela o nekomentovaní napísať už dávno a konečne ma k tomu nakopla úvaha, ktorú som nalinkovala na konci príspevku. A tiež fakt, že by som radšej robila pomaly hocičo iné, len nie písala tú hnusnú diplomovku (iste ešte živo spomínaš na tie časy ;-)).
V druhom rade, vôbec sa nemusíš ospravedlňovať za pomer počtu Tvojich komentárov k príspevkom. Ako som písala, mala by to tak vychádzať len rádovo, čiže desiatky príspevkov a sto dačo komentárov je úplne v pohode. V opačnom prípade by som asi musela odmazať zo 15 svojich príspevkov. :-) Len keď má človek viac príspevkov ako komentárov, tak to je už fakt neférové voči ostatným.
Ja mám tiež občas pocit, že by nezaškodilo trochu menej otvárať ústa, napríklad keď som si uvedomila, že v každej z horúcich tém na Enigme je nejaký môj komentár. Tiež sa často necítim byť kompetentná a keď niečo nie je absolútne môj žáner, idem radšej preč, lebo viem, že by som ho považovala za zlý v akomkoľvek spracovaní. Avšak keď môžem povedať čosi aspoň trošičku k veci, tak prečo nie? Aj pod svojimi dielami mám radšej „málinko odveci“ komentár ako žiadny komentár. A zase, odbor komentovanie ešte na VŠ nie je, takže nikto o sebe nemôže vyhlásiť, že by bol v tomto smere absolútne kompetentný. To s priťahovaním pozornosti tiež beriem, na druhej strane, ako hovoríš, tu sa naozaj veľa nekomentuje a keby sa všetci takto báli... niekto proste musí začať. Ale vôbec nenabádam na pridávanie komentárov za každú cenu, to nie. Ja neznášam, keď ma niekto núti vyjadriť svoj názor na niečo, na čo nijaký názor nemám...
Tak vďaka. Ja som tu ale skôr taký posledný žijúci veterán. :-) A odkedy som zistila, že sem chodieva aj moja mama, tak rozmýšľam, že už je asi najvyšší čas zmeniť webblog. :-)))