napriklad ten, ze poviedka ma nebavila ale jednoducho radsej zavriem okno. nestoji mi to za komentovanie.

poviedka bola priemer niet k tomu co dodat. niet co pochvalit ci skritizovat. dielo ma nestrhlo(jedno ktorym smerom) ku vyjadreniu.

nie som literarny kritik aj by som sa vyjadril ale niekto ma sprdne ze co si to dovolujem ho kritizovat("ty sam nevies pisat, tak naco mudrujes?")

mam opacny nazor. bojim sa ze budem nejaky divny za to ze mne sa to dielo paci/nepaci a vacsina si mysli opak.(toto sa mi casto stava).

komentujem, druhy ma za ten komentar sprdne, ale pritom jeho nazor je ten isty ako moj len to povie zaobalene, aby sa autor neurazil.

nekomentujem, lebo jeho velicenstvo autor ma vysoku hladinu samonasieraceho hormonu(nie ty len pouzivam tvoje vyjadrenia).

autor je autorita, nebudem ho predsa zhadzovat.

niekto nechce komentovat, aby nevznikla diskusia, nemusel vysvetlovat a ja nemaaam tolko casu ;-) 

 

dalo by sa pokracovat. nejde len o cas ci lenivost. tazko sa pise koment ked neviem odhadnut pozadovanu hlbku(dielo sa mi ako celok paci, no ma v sebe nejake detaily co by isli vylepsit napr Alita). kazdy caka pochvalne komentare, ja cakam zas konstruktivne komentare. vela ludi vie povedat "je to take a take" ale nevedia zdovodnit preco si to myslia. preto radsej nekomentuju len si pomyslia nieco.

dalsi problem je, ze zacnem komunikaciu(ano som ako ucitel ukecany), ale niekto vidi v tom komente ze ho napadam, lebo som sa urazil na reakciu(je pravda ze ma koment vytoci niekedy ale 99% je z ineho dovodu ako mi to ludia pripisuju-a samonasieraci hormon hned zacne ucinkovat).