Akou jednou vetou? Noc predsa začína vetou “A tak som naďalej blúdila až kým sa nezotmelo.” a končí “Nechápem, ako som prežila noc.”. Medzitým je hrubizný odstavec. A že nie je strašidelný, to bude tou realistickosťou, ktorej som sa rozhodla držať. Najstrašidelnejšie, s čím som sa kedy v živote stretla, boli moje sny, nie skutočné veci.
Keď si potrebuješ zachrániť život, aj podpaľačstvo je dobré…
S tou kostrbatosťou je to možné, túto časť som intenzívnejšie opravovala a aj kratšie odstála – posledné kapitoly budem pridávať s trochu vyššou frekvenciou, aby som to stihla zverejniť celé, kým pôjdem “ta het za Veľkú mláku”. :-) Aj tá veta, čo si uviedol ako príklad, bola predtým kratšia. Neskôr som ju rozpísala, lebo mi pripadala nejednoznačná. Strácanie sa čitateľa však môže podporiť tú správnu atmosféru, keďže Jackie je už tiež riadne stratená… :-)
Hento som opravila.