" ...občas aj nutnosť nedodržiavať do bodky všetko, čo sa napíše po internete (prepáč Vlado)..."
S rozšírením internetu sa namnožili stránky s rôznymi radami ako huby po daždi. Popri odborníkoch, t.j. ľuďoch od fachu, sa k riešeniu vyjadrujú aj laici, ktorí majú často bohaté praktické skúsenosti, nezriedka ovládajú jazyky a majú naštudované aj zahraničné stránky k danej problematike, často lepšie ako domáci odborníci. Človek potom nájde na danú otázku aj protirečivé odpovede. Najviac to vidno na stránkach s lekárskou tematikou, stránkach o opatrovaní a rodení detí, politike ... nehovoriac už o polemických stránkach typu islam, menšiny, náboženstvá, ufo, konšpiračné teórie ap ...
Môj skromný článok o vydávaní kníh (navštívilo ho dodnes, na môj údiv, vyše 100.000 návštevníkov) - vyjadruje len moje osobné názory na túto problematiku. Po otvorení diskusie k nemu sa otvorila čitateľom možnosť uverejniť aj svoje osobné skúsenosti a názory na vydávanie a tvorbu kníh. Ak si prečítate článok rozsiahlu diskusiu k nemu, získate celkom slušný prehľad o tom, aké má človek možnosti, ak chce dnes dostať svoje literárne dielo medzi prostý ľud, pričom to nemusí byť za každú cenu len jeho papierové vydanie (a to ešte nenastala explózia používania čítačiek!).
Za najväčší prínos uverejnenia môjho článku Chcem vydať knihu, považujem fakt, že sa do diskusie zapojilo množstvo autorov pôvodnej slovenskej literatúry, z ktorých niektorým sa podarilo vydať aj svoje prvé knihy (mnohí z nich mi napísali, že práve vďaka tomuto článku). Iní komentátori tvrdia, že článok ich "totálne" odradil od snahy niečo vydávať. Aj to považujem za pozitívne - zbavovanie sa ilúzií je jednou z podmienok duchovného rastu.
Nikdy som netvrdil, že akceptovanie mojich názorov a rád v článku Chcem vydať knihu je jedinou cestou k úspechu, aj keď sú podložené mojou vyše 20-ročnou praxou v brandži.
Iní vydavatelia (napr. na Marse) môžu mať na túto problematiku celkom opačné pohľady.
V. Preložník, ENIGMA PUBLISHING
P.S. Paradoxné je, že sa takáto diskusia vyvinula na stránkach vydavateľstva, ktoré pôvodnú slovenskú poéziu a prózu prakticky nevydáva (sme zameraní na alternatívne učebnice pre všetky typy škôl, vedecké monografie a prekladovú detskú a mládežnícku literatúru). "Technológia" vydávania kníh je však takmer rovnaká, bez ohľadu na žáner.
" ...občas aj nutnosť nedodržiavať do bodky všetko, čo sa napíše po internete (prepáč Vlado)..."
S rozšírením internetu sa namnožili stránky s rôznymi radami ako huby po daždi. Popri odborníkoch, t.j. ľuďoch od fachu, sa k riešeniu vyjadrujú aj laici, ktorí majú často bohaté praktické skúsenosti, nezriedka ovládajú jazyky a majú naštudované aj zahraničné stránky k danej problematike, často lepšie ako domáci odborníci. Človek potom nájde na danú otázku aj protirečivé odpovede. Najviac to vidno na stránkach s lekárskou tematikou, stránkach o opatrovaní a rodení detí, politike ... nehovoriac už o polemických stránkach typu islam, menšiny, náboženstvá, ufo, konšpiračné teórie ap ...
Môj skromný článok o vydávaní kníh (navštívilo ho dodnes, na môj údiv, vyše 100.000 návštevníkov) - vyjadruje len moje osobné názory na túto problematiku. Po otvorení diskusie k nemu sa otvorila čitateľom možnosť uverejniť aj svoje osobné skúsenosti a názory na vydávanie a tvorbu kníh. Ak si prečítate článok rozsiahlu diskusiu k nemu, získate celkom slušný prehľad o tom, aké má človek možnosti, ak chce dnes dostať svoje literárne dielo medzi prostý ľud, pričom to nemusí byť za každú cenu len jeho papierové vydanie (a to ešte nenastala explózia používania čítačiek!).
Za najväčší prínos uverejnenia môjho článku Chcem vydať knihu, považujem fakt, že sa do diskusie zapojilo množstvo autorov pôvodnej slovenskej literatúry, z ktorých niektorým sa podarilo vydať aj svoje prvé knihy (mnohí z nich mi napísali, že práve vďaka tomuto článku). Iní komentátori tvrdia, že článok ich "totálne" odradil od snahy niečo vydávať. Aj to považujem za pozitívne - zbavovanie sa ilúzií je jednou z podmienok duchovného rastu.
Nikdy som netvrdil, že akceptovanie mojich názorov a rád v článku Chcem vydať knihu je jedinou cestou k úspechu, aj keď sú podložené mojou vyše 20-ročnou praxou v brandži.
Iní vydavatelia (napr. na Marse) môžu mať na túto problematiku celkom opačné pohľady.
V. Preložník, ENIGMA PUBLISHING
P.S. Paradoxné je, že sa takáto diskusia vyvinula na stránkach vydavateľstva, ktoré pôvodnú slovenskú poéziu a prózu prakticky nevydáva (sme zameraní na alternatívne učebnice pre všetky typy škôl, vedecké monografie a prekladovú detskú a mládežnícku literatúru). "Technológia" vydávania kníh je však takmer rovnaká, bez ohľadu na žáner.