Áno, viem, že ide len o osobný názor na túto tématiku.

Pod internetovými radami som myslela tie seriózne. Samozrejme, dnes sa dá vygúgliť názor skoro kohokoľvek na skoro čokoľvek, mnohokrát taký, že až zo stoličky dvíha (viď napr. Smilanove príspevky). Okrem Teba som ale na tému „čo poslať vydavateľstvu“ našla iba jeden určite seriózny názor, a to od pani Dočekalovej ( http://www.mamtalent.cz/jak-spravne-nabidnout-vydavatelstvi-rukopis-knihy.phtml?program=1&ma__0__id_b=10749&ma__0__id_kp=35851 ) Tá tiež píše, že poslať vydavateľstvu rovno rukopis je hrubá chyba. V mojom prípade sa však hrubou chybou ukázalo postupovať viac-menej tak, ako píšeš Ty a pani Dočekalová (uznávam, niektoré formálne detaily som mala trošku iné) a naopak poslatie celého rukopisu bez predošlej kounikácie zafungovalo hneď na prvýkrát. Nehovorím, že sa mýlite, ani že to tak u väčšiny ostatných autorov nefunguje, len to, že ak to tak nefunguje, netreba sa vzdávať.

Ehm, a ešte k tým 100 000 návštevníkom – prepáč, ale toto číslo nebude objektívne, lebo počítadlo na na týchto stránkach je dosť zastaralé a eviduje každý prístup, aj viackrát od tej istej osoby. Toto mi trošku vadí aj na blogu – keď sa chce autor pozrieť príspevok, či mu niekto nepridal hviezdičky, alebo či sa nová odpoveď vzťahuje na jeho komentár, aj jeho prístup sa berie ako ďalšie „čítanie“, čím počet prístupov neobjektívne rastie. Nehovoriac o tom, že autori si nemusia počet prístupov naklikávať len takto nechtiac, ale aj úplne chtiac, aby vyvolali ilúziu, akí sú veľmi čítaní...

A už len k tomu P.S.: Veru, paradox, možno treba to nevydávanie pôvodnej slovenskej beletrie prehodnotiť... :-)