Nuž, uvažovala som či vôbec napísať názor k tomuto článku. Čiastočne súhlasím s názorom o teenageroch, ale až do určitého bodu. A to je kedy drvivá väčšina z nich sa podľa mňa jednoducho neprekope k písaniu do konca života. Jednoducho sa tomu neupíšu. Prečo? Pre nedostatok motivácie, nedostatok pozitívneho myslenia, nedostatok podpory v rámci ( rodiny...), Výsmech štýlu ( čo to tu vôbec píše ten idiot),prepáčte za výraz ak som niekoho urazila, nedostatok sebavedomia, nedostatku času. Samozrejme vždy sa nájde niečo dôležitejšie na čom by robili a ešte hromada iných dôvodov, ktoré tu podľa môjho názoru ani nemusím uvádzať. Hold tomu kto vydrží tú cestu a dostaví sa úspech. A vyrastie z neho ten spisovateľ.

Osobne si myslím,  že nezáleží na tom v ktorom veku začne písať. Či za mladi, alebo dokonca v tridsiatke. Otázka je, či vôbec začne písať? Či ho to baví, v akom zmysle, teda čo má s tým písaním v úmysle. Či sa len zabaviť, alebo rozptýliť, vyliať si dušu, alebo chce naozaj písať. Alebo vie vôbec čo chce? Čo v živote skutočne chce? V tom prípade podľa mňa otázka veku nezohráva úlohu. Pretože ak vie a je presvedčený , že písať chce, je to dosiahnuteľnejšie oveľa skôr. Ak hľadal hoc tridsať rokov ceruzku a papier čo mu trčali pod nosom a našiel to (t.j. sa tomu aj naplno venuje) potom cesta tridsiatich rokov nebola stratená. Pretože to bola cesta ktorá ho k tomu viedla.  Už vie čo má preto urobiť   a svoj úspech môže dosiahnuť hoc za päť rokov.  Je podstatne jednoduchšie robiť to, čo vie ako len prešľapovať z nohy na nohu. Prepáčte, ale mnohí ľudia neprídu ani za celý svoj život na to čo v živote chcú a len tak tápajú a blúdia. To, že má veľkú konkurenciu v mládeži by ho nemalo predsa odrádzať. Začať písať v tridsiatke? Podľa mňa určite áno. Samozrejme musí na sebe pracovať.  A s tým prichádzajú ďalšie – nechcem to nazvať peripetie, ale musím. Aby došiel do svojho vytúženého cieľa: ,,Disciplína, sebaovládanie, vytrvalosť...atď.

Ale to som sa už rozpísala, to je na debatu...:)