Nuž, je to možné, že drvivá väčšina teenagerov s písaním prestane. Na druhej strane, všetky dôvody, ktoré uvádzaš, možno okrem nedostatku motivácie, som mala aj ja – a neprestala som. A keď som to vydržala ja dlhú dobu prakticky bez povzbudivého slovka, prečo by to nevydržal niekto, kto je vychvaľovaný do nebies napríklad užívateľmi na fórach? Najčastejšie sa medzi sebou chvália práve teenageri – úlohu hrajú zrejme nízke nároky, kamarátske vzťahy, malý rozhľad. Tých, čo to vzdali po pár stránkach, ako som písala, bude zrejme veľa – ale keď niekto dokončí knihu či nedajbože –lógiu, podľa mňa si povie, že už len kvôli tej námahe, čo do toho investoval, MUSÍ preraziť. Aj ja mám taký príklad – v šestnástich som začala písať istú knižku, sršala som nadšením, no keď som už mala dve tretiny práce za sebou, prišlo vyhorenie. Ale povedala som si, že také obrovské množstvo práce predsa nespláchnem do záchoda, skrátka to MUSÍM dokončiť. Už len pre tú námahu musím. A tak v tom pokračujem, hoci je to pre mňa očistec. Mám iné priority? Áno. Ale toto dokončím už len preto, že som sa dostala tak ďaleko.