Adhara, podľa mňa treba určite chváliť. Áno súhlasím s tebou, že pochvala by mala byť správne načasovaná. I keď si zase myslím, že vhodné občas pochváliť aj to keď daná vec nie je až tak vydarená a pritom spomenúť nedostatky inak by osoba nerástla. Ja viem, že nemôžeme predsa neustále chváliť a naopak haniť. Potom by to demotivovalo a vyrástol by zdeptaný spisovateľ. Možno dám debilný príklad. Je to ako s deťmi keď sa učia chodiť. Nemôžeš ich predsa haniť keď padnú na zem inak by sa chodiť asi v živote nenaučili. Musia vstať a ísť ďalej. Vidíš? Ha? A v tomto momente mi napadá, že to potom asi tí teenageri robia dobre, že sa tak podporujú, potom z nich vyrastie zrelá osobnosť (spisovateľ). Keď doň nenasúkaš nič za mladi potom z neho nič nebude. Lenže to je zase potom v rozpore čo som napísala v predošlom texte. Tak ja už teda vlastne ani sama neviem. Dostávame sa tu asi do dosť začarovaného kruhu. Čiže v určitých prípadoch viac chváliť ako haniť? Ono je to asi tak, že na každého platí čosi iné a myslím , že je to občas aj ťažko odhadnúť na koho čo. A, čo ja už vlastne viem? Veď ani ja tu nie som tak dlho, aby som sa mohla na to vyjadriť. To ma tu niekto sfúkne. Ale každý názor je názor.
S tou knižkou v 16 tke som to pochopila. Pozri sa na to opäť z iného uhla. Keby si ju vtedy nedala nesprávnej osobe, dnes by to nedopadlo tak ako to dopadlo. Možno práve to bola tá udalosť ktorá ťa nakopla. Čiže, bol to vlastne správny krok, ktorý ťa viedol k tomu, že si dnes vydala knihu. Hurá!!! Žeby to bola tvoja komplikovaná motivácia? Neverím! Veď keby nie jej tak tú knihu (ínú) nevydáš. Vieš koľko na to treba motivácie? Podľa mňa teda- plnú paru. Problém je asi v niečom úplne inom. A dokonči tú druhú knihu. Presne tak speňaž ju! Daj si cieľ, prečo ju robíš? Odpovedz si na tie otázky a potom uvidíš. Motivácia príde. Vieš s čím všetkým sa ja potĺkam? No to sa mi tu hovorí keď ťa chcem povzbudiť.
Ale,
Chváľ sa Adhara, chváľ sa za svoj úspech a keď ťa nepochváli niekto od koho by si to naozaj čakala, nič si z toho nerob. Chváľ sa sama! Vieš si vôbec predstaviť koľko ľudí ti závidí a bodajú ,, do teba nožom?“ Povedia:,, super,bla bla bla“, ale v duchu no-....,Ja teda neviem za akých okolností vznikla tvoja knižka, ale počúvaj, to je tvoj úspech a nedemotivuj sa nikým a ani ničím a nedaj sa odradiť od písania.
Asi každý chce vydať knižku vo vydavateľstve a predpokladám, že dnes by ju tí teenageri, ktorí majú tridsať isto napísali inak, alebo vôbec nenapísali. Vravia si však prečo to neskúsiť a tak to urobia a možnože aj motyka vystrelí ale potom čo ďalej. Píšu či nie? Súhlasím aj s tým, že si povedali, že keď im to dalo toľko námahy tak prečo to nevydať. Dnes sa aj tak už vydávajú kadejaké ( prepáč za výraz srákoviny).
Podľa mňa každý človek ktorý teda aspoň- je spisovateľ, a myslí to seriózne vážne s písaním chce vydať knižku cez vydavateľstvo. Nájdu sa však aj takí , čo len skúšajú, že čo z toho bude alebo ktovie ešte ako a potom je s písaním koniec .
Adhara, podľa mňa treba určite chváliť. Áno súhlasím s tebou, že pochvala by mala byť správne načasovaná. I keď si zase myslím, že vhodné občas pochváliť aj to keď daná vec nie je až tak vydarená a pritom spomenúť nedostatky inak by osoba nerástla. Ja viem, že nemôžeme predsa neustále chváliť a naopak haniť. Potom by to demotivovalo a vyrástol by zdeptaný spisovateľ. Možno dám debilný príklad. Je to ako s deťmi keď sa učia chodiť. Nemôžeš ich predsa haniť keď padnú na zem inak by sa chodiť asi v živote nenaučili. Musia vstať a ísť ďalej. Vidíš? Ha? A v tomto momente mi napadá, že to potom asi tí teenageri robia dobre, že sa tak podporujú, potom z nich vyrastie zrelá osobnosť (spisovateľ). Keď doň nenasúkaš nič za mladi potom z neho nič nebude. Lenže to je zase potom v rozpore čo som napísala v predošlom texte. Tak ja už teda vlastne ani sama neviem. Dostávame sa tu asi do dosť začarovaného kruhu. Čiže v určitých prípadoch viac chváliť ako haniť? Ono je to asi tak, že na každého platí čosi iné a myslím , že je to občas aj ťažko odhadnúť na koho čo. A, čo ja už vlastne viem? Veď ani ja tu nie som tak dlho, aby som sa mohla na to vyjadriť. To ma tu niekto sfúkne. Ale každý názor je názor.
S tou knižkou v 16 tke som to pochopila. Pozri sa na to opäť z iného uhla. Keby si ju vtedy nedala nesprávnej osobe, dnes by to nedopadlo tak ako to dopadlo. Možno práve to bola tá udalosť ktorá ťa nakopla. Čiže, bol to vlastne správny krok, ktorý ťa viedol k tomu, že si dnes vydala knihu. Hurá!!! Žeby to bola tvoja komplikovaná motivácia? Neverím! Veď keby nie jej tak tú knihu (ínú) nevydáš. Vieš koľko na to treba motivácie? Podľa mňa teda- plnú paru. Problém je asi v niečom úplne inom. A dokonči tú druhú knihu. Presne tak speňaž ju! Daj si cieľ, prečo ju robíš? Odpovedz si na tie otázky a potom uvidíš. Motivácia príde. Vieš s čím všetkým sa ja potĺkam? No to sa mi tu hovorí keď ťa chcem povzbudiť.
Ale,
Chváľ sa Adhara, chváľ sa za svoj úspech a keď ťa nepochváli niekto od koho by si to naozaj čakala, nič si z toho nerob. Chváľ sa sama! Vieš si vôbec predstaviť koľko ľudí ti závidí a bodajú ,, do teba nožom?“ Povedia:,, super,bla bla bla“, ale v duchu no-....,Ja teda neviem za akých okolností vznikla tvoja knižka, ale počúvaj, to je tvoj úspech a nedemotivuj sa nikým a ani ničím a nedaj sa odradiť od písania.
Asi každý chce vydať knižku vo vydavateľstve a predpokladám, že dnes by ju tí teenageri, ktorí majú tridsať isto napísali inak, alebo vôbec nenapísali. Vravia si však prečo to neskúsiť a tak to urobia a možnože aj motyka vystrelí ale potom čo ďalej. Píšu či nie? Súhlasím aj s tým, že si povedali, že keď im to dalo toľko námahy tak prečo to nevydať. Dnes sa aj tak už vydávajú kadejaké ( prepáč za výraz srákoviny).
Podľa mňa každý človek ktorý teda aspoň- je spisovateľ, a myslí to seriózne vážne s písaním chce vydať knižku cez vydavateľstvo. Nájdu sa však aj takí , čo len skúšajú, že čo z toho bude alebo ktovie ešte ako a potom je s písaním koniec .
Ešte by som sa vyjadrila, ale už musím končiť.
PS: a akože mne tá zmena nejak nefunguje..!?