Aj keď teraz som si spomenula... ale nie, vážne. :-)

Áno, každá moja významná postava mala čosi spoločného so mnou a Jackie nie je výnimkou. Máme veľmi podobné videnie sveta a názor na život, hoci ona sa k tomu názoru dopracovala inou cestou ako ja. Stretla som sa totiž s názorom, že jediný spoľahlivý spôsob, ako byť v literatúre originálnym je vložiť do nej vlastné jedinečné videnie sveta. To sa mi síce nezdá, lebo keď čítam niektoré výlevy, vyzerajú, akoby ich jedna mater, pardon autor, mal (bez urážky, výlevológovia), ale niektoré moje problémy sú podľa všetkého tak ojedinelé, že som sa rozhodla to skúsiť. Skúšam napísať príbeh o beznádeji, ktorý sa nebude niesť v duchu klasických samovražedných klišé. Je tam ale samozrejme aj dosť fikcie, veď každá realita musí byť rozmixovaná s fikciou, aby bola čitateľsky stráviteľná. A tiež sa prvýkrát snažím napísať čosi ako novelu.

A k tomu „že“, no, ono to bol popravde zámer... snažím sa vkladať postavám do úst pre ne charakteristické kudrlinky, ktoré odlišujú ich spôsob reči od iných postáv, sú pre ne typické. Vraj sa to tak má robiť a mne sa to celkom pozdáva – takže tá chudera tam bude mať tých „že“ ešte pekných pár. :-) Ale zvážim ich nahradenie, keď to tak vadí...