s Enigmou, tréning je dôležitý, veď len opakovaním sa možno stať majstrom, v hocijakom remesle - stačí objekt svojho záujmu robiť s vášňou a naozaj rád a potom si tú vášeň a radosť disciplinovane deň čo deň dopriať. Môj prípad je skôr ten (teraz to bude vyzerať, že sa obhajujem, fuj!), že som hĺbavejší typ a na hĺbku treba aj dĺžku - to mi poviedka neposkytuje. A pri poviedke sa mi nestane, aby mi ožili postavy a prevzali iniciatívu, aby mi radili, dumali so mnou. Lebo pri dlhších textoch sa mi to stáva a to je naozaj jazda, neskutočná ľahkosť písania, čistá radosť. Inak, verejne píšem štvrtý rok, na svojom konte mám asi päťdesiat krátkych próz a štyri veci na pokračovanie. K tomu dvadsať odmietnutí od vydavateľstiev (desať aj so slovom nie, desať bez akéhokoľvek slova). A jedno áno, prvé:)