No a v jednej diskusii chlapík tvrdil presný opak. Že vraj skutočný spisovateľ je len ten, kto dokáže napísať poviedku, ostatní sú grafomani. Nemôžem sa stotožniť ani s jedným, ani s druhým názorom. Žáner nerobí spisovateľa. Kto tvrdí opak, tak je voči nejakému žánru zaujatý už z princípu, čo nie je správne (ja síce pre zjednodušenie hovorím, že som zaujatá voči už spomenutým ženským románom, ale pripúšťam, že naozaj veľmi kvalitne spracovaný ženský román by sa mi mohol páčiť). Roald Dahl písal skvelé poviedky, jeho poviedková tvorba sa mi pozdávala viac ako románová, aj keď romány som od neho čítala len dva.
Súhlasím však s tým, čo si napísal o tréningu. A práve preto nepovažujem “trénovanie” na poviedkach pred písaním románu za nevyhnutné. Stavbu románov na poviedkach pisateľ aj tak nenatrénuje a to ostatné sa dá prepracovať potom, ako nazbiera skúsenosti pri písaní ďalších románov. :-)
No a v jednej diskusii chlapík tvrdil presný opak. Že vraj skutočný spisovateľ je len ten, kto dokáže napísať poviedku, ostatní sú grafomani. Nemôžem sa stotožniť ani s jedným, ani s druhým názorom. Žáner nerobí spisovateľa. Kto tvrdí opak, tak je voči nejakému žánru zaujatý už z princípu, čo nie je správne (ja síce pre zjednodušenie hovorím, že som zaujatá voči už spomenutým ženským románom, ale pripúšťam, že naozaj veľmi kvalitne spracovaný ženský román by sa mi mohol páčiť). Roald Dahl písal skvelé poviedky, jeho poviedková tvorba sa mi pozdávala viac ako románová, aj keď romány som od neho čítala len dva.
Súhlasím však s tým, čo si napísal o tréningu. A práve preto nepovažujem “trénovanie” na poviedkach pred písaním románu za nevyhnutné. Stavbu románov na poviedkach pisateľ aj tak nenatrénuje a to ostatné sa dá prepracovať potom, ako nazbiera skúsenosti pri písaní ďalších románov. :-)