"Niekedy sa môže smrť zdať ako východisko. Ale keď ju vidíš, na vlastné oči, je zrazu hlúpa a trápna."
Citát z filmu. A, samého ma to prekvapuje, nie je to len nejaká scenáristická vata. Samovraždou sa človek stavia chrbtom k celému svetu - preto niektorí hovoria, že je sebecká. Ale ešte horšie a absurdnejšie je, že sa ňou človek stavia chrbtom samému k sebe. Kašlať na celý svet - ide o to, ako sa človek zachová sám k sebe! Mne na samovraždu lepšie sedí výraz, že je nezmyselná - vo význame "je mi zle, tak si napľujem do tváre". Navyše toto je definitívne. Neodvolateľné. Ja Jackie nesúdim, iba konštatujem. Môžem ju ako čitateľ ľutovať, držať jej palce, chcieť jej pomôcť, no ako s ňou mám súhlasiť a chápať ju v tom, že si neváži samu seba? Hnevá ma, čo so sebou robí.
Samovraždu si môže človek dokonale naplánovať aj zdôvodniť, ale myslím si, že zoči-voči smrti sa v každom človeku s jasnou mysľou musí niečo vzoprieť. Výnimkou môže byť práve ten skrat, strata súdnosti (napríklad pod váhou výčitiek svedomia), ktorá býva u inak normálnych ľudí len dočasná.
Martin; v hlave sa aj eutanázia môže zdať logická. Ale logika je klamlivý ľudský faktor, lebo mozog vývinom dominuje nad inštinktami, citmi, podvedomím... skrátka celou ľudskou prirodzenosťou. Preto ju môže mozog (či bolesť?) prehlušiť. To ale ešte nemusí znamenať, že rozum má pravdu a srdce pračloveka v nás sa mýli. Závisí na tom, či veríš, že dnešný človek je niečo viac, ako dobre vyvinutý mozog so schopnosťou riešiť logické úlohy. Ak nie, potom je eutanázia ako výsledok logickej úvahy prípustná. Podľa mňa má človek na viac, ako na myšlienky typu "nevidím východisko, tak dovi."
Mne sa javí jediným dôvodom na samovraždu, ktorý si človek môže sám pred sebou dostatočne ospravedlniť (a nedať si na onom svete facku - neľutovať to) je, ak tým zachráni niekoho iného - to je čin obetavosti. V Jackinom prípade je to akt neúcty k sebe samej.
"Niekedy sa môže smrť zdať ako východisko. Ale keď ju vidíš, na vlastné oči, je zrazu hlúpa a trápna."
Citát z filmu. A, samého ma to prekvapuje, nie je to len nejaká scenáristická vata. Samovraždou sa človek stavia chrbtom k celému svetu - preto niektorí hovoria, že je sebecká. Ale ešte horšie a absurdnejšie je, že sa ňou človek stavia chrbtom samému k sebe. Kašlať na celý svet - ide o to, ako sa človek zachová sám k sebe! Mne na samovraždu lepšie sedí výraz, že je nezmyselná - vo význame "je mi zle, tak si napľujem do tváre". Navyše toto je definitívne. Neodvolateľné. Ja Jackie nesúdim, iba konštatujem. Môžem ju ako čitateľ ľutovať, držať jej palce, chcieť jej pomôcť, no ako s ňou mám súhlasiť a chápať ju v tom, že si neváži samu seba? Hnevá ma, čo so sebou robí.
Samovraždu si môže človek dokonale naplánovať aj zdôvodniť, ale myslím si, že zoči-voči smrti sa v každom človeku s jasnou mysľou musí niečo vzoprieť. Výnimkou môže byť práve ten skrat, strata súdnosti (napríklad pod váhou výčitiek svedomia), ktorá býva u inak normálnych ľudí len dočasná.
Martin; v hlave sa aj eutanázia môže zdať logická. Ale logika je klamlivý ľudský faktor, lebo mozog vývinom dominuje nad inštinktami, citmi, podvedomím... skrátka celou ľudskou prirodzenosťou. Preto ju môže mozog (či bolesť?) prehlušiť. To ale ešte nemusí znamenať, že rozum má pravdu a srdce pračloveka v nás sa mýli. Závisí na tom, či veríš, že dnešný človek je niečo viac, ako dobre vyvinutý mozog so schopnosťou riešiť logické úlohy. Ak nie, potom je eutanázia ako výsledok logickej úvahy prípustná. Podľa mňa má človek na viac, ako na myšlienky typu "nevidím východisko, tak dovi."
Mne sa javí jediným dôvodom na samovraždu, ktorý si človek môže sám pred sebou dostatočne ospravedlniť (a nedať si na onom svete facku - neľutovať to) je, ak tým zachráni niekoho iného - to je čin obetavosti. V Jackinom prípade je to akt neúcty k sebe samej.