Prečo by si samovraždou človek napľúval do tváre? Ľudia, ktorí zrejme nikdy neboli postavení do tak ťažkej životnej situácie, vidia samovraždu ako potrestanie samého seba. Potom je jasné, že im to nedáva zmysel. Ale ono to nemusí byť trest. Ono to môže byť vykúpenie. Samozrejme, len v prípadoch, že je situácia príšerná a vyhliadky na jejv zlepšenie mizivé. Napríklad keď vieš, že Ťa niekto ide umučiť na smrť. Ak by si mal možnosť pred mučením rýchlo si vziať život, využil by si ju? Alebo by to bol akt neúcty k Tebe samému? A samovrahovia majú vlastne to isté, ich trápenie ich napokon umučí na smrť, i keby mali tú prirodzenmú takto predbehnúť len o pár mesiacov či rokov. A to mučenie je svojím rozložením na dlhší časový interval tiež primerane zriedené, ale keby sa nahromadilo a zmeralo, bolo by hádam aj horšie ako tie kliešte. Samozrejme, pokrem toho existujú samovraždy aj neunáhlené a skratové, o ktorých píšeš.

A to, čo sa v človeku vzoprie, keď stojí zoči-voči smrti, nie je nič iné, než obyčajný sprostý pud sebazáchovy, ktorý sa udomácnil v organizmoch tým, že vznikol ako iracionálne nutkanie a tie tvory, ktoré ho nemali, vymreli, takže zostali len tie s takýmto nutkaním.

Ak aj berieš nutkanie k samovražde ako čosi neprirodzené, čo kvôli bolesti dominuje nad čímsi prirodzeným, dá sa to takto nazvať aj v prípade, že tá bolesť zahmlieva človeku mozog neustále? Lebo medzi človekom slepým a človekom žijúcim celý život v tme de facto nie je nijaký rozdiel.