Zdá sa mi, že tej kritiky bolo doteraz akosi viac než chvály, čo je podľa mňa dosť demotivujúce pri ďaľšom písaní (teda pokiaľ to už náhodou nemáš celé napísané a len sem postupne jednotlivé kapitoly nehádžeš), nehľadiac na to, že akýkoľvek názor čitateľov ťa môže určitým spôsobom ovplyvňovať i počas písania, aj keď tvrdíš, že záver je pevne určený. Preto zrejme väčšina autorov svoje dielo zverejňuje až po dokončení.. ani maliar nikomu neukáže svoje plátno pred tým, než sa ho posledný raz dotkne štetec. V tomto prípade sa samozrejme teším, že môžeme príbeh sledovať priebežne a že nám ho odkrývaš po častiach, zároveň si ale, s istou dávkou domýšľavosti hovorím, či predsa len i my-čitatelia nie sme tak trochu spolu-autormi ;) na druhú stranu, nikto si nepraje, aby jeho dielo zostalo bez odozvy a verím, že každý komentár poteší, takže je už len na tebe nenechať sa nijako ostatnými ovplyvniť :)

Ako píšeš, Denník je experimentom.. to večné hádanie sa o motívoch samovraha už ma pomaly prestáva baviť, k žiadnej zhode sme zatiaľ i tak nedospeli.. dobrovoľné vyhladovanie sa k smrti je pre mňa osobne niečím novým, takže je celý príbeh nutné označiť minimálne za – zaujímavý. Týmto termínom väčšinou ľudia hodnotia knihy či filmy, ktoré nepochopili alebo ktoré sa im jednoducho nepáčili a nechcú to priznať :D verím, že v mojom prípade to tak brať nebudeš, napokon, dôkazom už je len fakt, že vytrvale pokračujem v čítaní každej novej kapitoly :)