Možno ťa prekvapí, keď ti poviem, že Jackie v tejto kapitole, zrejme nechtiac „objavila“ dialektický materializmus :D vystihla to presne.. áno, všetko sa deje v špirále, ktorá zdanlivo pôsobí ako kruh, keďže negácia negácie sa zdá byť tým pôvodným, z čoho vzišla.. avšak je vyššej kvality.

Každopádne sa teším, že Jackie dospela vo svojom uvažovaní k niečomu podobnému ako ja :)

Celá kapitola, napriek tomu, že ju naša hrdinka strávila s hrnčekom vody v ruke – čo je dosť pasívne aj na ňu – mala spád a bola nabitá dejom vnútorným, búrlivými myšlienkovými pochodmi, s ktorými, tak ako ona, bojujeme asi všetci počas dlhých zimných večerov.

Doteraz sa každou kapitolou stupňovala alebo zosilovala vnútorná pohnútka, ktorá vedie Jackie k definitívnemu koncu. Teraz nastal zlom, skoro až "dejový" zvrat. Žeby bol život až taký krutý humorista a skazil by jej i to jediné víťazstvo, ktoré ju čaká? Alebo si to celé proste rozmyslí a vydá sa späť do dediny? Nemyslím.

Kto napokon zvíťazí? Jackie nad životom alebo život nad Jackie? Isté je len jedno – Jackie zomrie.. otázkou zostáva, či sa jej koniec ponesie v duchu úľavy a katarzie alebo vypije svoj kalich horkosti až do dna.