Jackie spomenula (myslím, že dokonca niekoľkokrát), že je ateistka, takže zrejme verí posmrtnej ničote. K téme posmrtnej ničoty sa ale v ďalších kapitolách ešte dostane.

Keď nechceš umrieť a aj tak umrieš, po smrti Ti to zlé rozhodnutie už nevadí, čím sa smrť líši od absolútnej väčšiny iných zlých rozhodnutí. To, že treba žiť, je názor toho, kto sa v živote neocitol ani na prahu takého neznesiteľného zúfalstva. Treba skúšať ďalej – načo? Aká je šanca, že sa to zlepší? Je vôbec taká šanca? Myslím v realite, nie v knihách, ktoré sú plné preúžasných a „vysoko pravdepodobných“ záchran svojich hrdinov.