No veď v tom je základný problém – šťastie podľa Jackie zahŕňa veci, ktoré sú neovplyvniteľné a nezískateľné. Ale ona predsa dospela do stavu, že už nie je nešťastná. Lenže to „nie nešťastie“ je priamo podmienené rezignáciou. Akonáhle začne na niečom záležať (čo je nevyhnutné preto, aby sme niečo robili), vnútorný pokoj a vyrovnanosť sa naruší. Úplné zmierenie sa s osudom a motivácia sa totiž navzájom vylučujú. Dokonca aj v prípade, že jediným cieľom života je „držať“ vnútorný pokoj – je to absurdné želanie, keďže chcenie niečoho sa vylučuje s vnútorným pokojom a aj túžba po zachovaní momentálneho stavu prináša napätie.