Asi až v tejto kapitole som pochopil určitý "realizmus" tvojho príbehu, teda že život nie je plný prekvapení, zvratov či nečakaných dobrodružstiev, nie je to nijaký scenár k akčnému, ani k romantickému filmu. Ja osobne netvrdím, že tomu tak je, ani že tomu tak nie je. Každopádne ty takýto názor zastávaš a touto kapitolou sa ti ho podľa mňa, podarilo dobre vystihnúť.
Celý čas, čo sem hádžeš Denník, som si hovoril, prežije to Jackie alebo naozaj zomrie? Teraz vidím, že je to vlastne jedno. Život, v ktorom na ničom nezáleží, nie je odlišný od smrti, ako píšeš. Väčšina podobných príbehov by skončila buď šťastným návratom k sebe, k nájdeniu zmyslu a odpovedí na všetky otázky, alebo totálnou depresiou a skoncovaním so životom. Jackie nezahnala strach nájdením lásky, ani naopak. Zbavila sa oboch, zbavila sa všetkých emócií. A keď sa jej to podarilo je už konečne šťastná? Nie je šťastná, nie je nič. Vlastne sa z nej stal stoik. Dosiahla apatiu, už ju nič nevyvedie z miery.
Viem, že ešte nasleduje ďalšia kapitola/kapitoly, ale ak by mal príbeh končiť takto, nemal by som nič proti. Ono vlastne dopovedať Jackiin príbeh dokonca je v podstate trochu popretím toho, čo si sa v tejto kapitole snažila vyjadriť. Podľa mňa by sme sa nemali dozvedieť, ako to s Jackie dopadne, lebo na tom nezáleží. Život či smrť? Ak prežije, bude mŕtva, ak zomrie, nebude o nič mŕtvejšia než je teraz... Takže by som to nechal nedopovedané. A to teraz nemyslím zo srandy :)
Asi až v tejto kapitole som pochopil určitý "realizmus" tvojho príbehu, teda že život nie je plný prekvapení, zvratov či nečakaných dobrodružstiev, nie je to nijaký scenár k akčnému, ani k romantickému filmu. Ja osobne netvrdím, že tomu tak je, ani že tomu tak nie je. Každopádne ty takýto názor zastávaš a touto kapitolou sa ti ho podľa mňa, podarilo dobre vystihnúť.
Celý čas, čo sem hádžeš Denník, som si hovoril, prežije to Jackie alebo naozaj zomrie? Teraz vidím, že je to vlastne jedno. Život, v ktorom na ničom nezáleží, nie je odlišný od smrti, ako píšeš. Väčšina podobných príbehov by skončila buď šťastným návratom k sebe, k nájdeniu zmyslu a odpovedí na všetky otázky, alebo totálnou depresiou a skoncovaním so životom. Jackie nezahnala strach nájdením lásky, ani naopak. Zbavila sa oboch, zbavila sa všetkých emócií. A keď sa jej to podarilo je už konečne šťastná? Nie je šťastná, nie je nič. Vlastne sa z nej stal stoik. Dosiahla apatiu, už ju nič nevyvedie z miery.
Viem, že ešte nasleduje ďalšia kapitola/kapitoly, ale ak by mal príbeh končiť takto, nemal by som nič proti. Ono vlastne dopovedať Jackiin príbeh dokonca je v podstate trochu popretím toho, čo si sa v tejto kapitole snažila vyjadriť. Podľa mňa by sme sa nemali dozvedieť, ako to s Jackie dopadne, lebo na tom nezáleží. Život či smrť? Ak prežije, bude mŕtva, ak zomrie, nebude o nič mŕtvejšia než je teraz... Takže by som to nechal nedopovedané. A to teraz nemyslím zo srandy :)