Ak človek vie rovnako vyrovnane prijímať dobré aj zlé veci, načo sa potom snaží vytvárať si dobré? A načo sa vôbec o niečo snaží? Hovorím – snažiť sa držať vyrovnanosť je nezmysel. Ak by nás mrzelo, keby sme o vyrovnanosť prišli, tak sme vyrovnaní neboli. Ak by nás to nemrzelo, snaha je zbytočná.
To je pekná myšlienka, že šťastie je niečo spontánne. Ale keď ono spontánne nie a nie prísť, ešte môžeme skúsiť tú snahu.