Ďakujem za komentár. Naozaj si to vystihla. Aj to, že ma dosť zlostilo, keď sa ohľadom mojich kníh nič nedialo. No nenechala som sa odradiť preto, lebo to jednoducho nebolo možné. Neviem, či je nejaká veľká statočnosť, keď človek nemá na výber... presnejšie, keď nemá na výber medzi zmysluplnými možnosťami. Každopádne, kto to s písaním myslí naozaj vážne (a k tomu má menšinový žáner), mal by do toho dávať všetko a ešte o kúsok viac. Písať s horúcou hlavou, no upravovať s chladnou, a nie raz. A dať tomu čas, niektoré rukopisy musia „zrieť“, a niekedy je na vydanie ešte priskoro aj v prípade, že vydavateľ je ochotný to vziať.

Zvláštne je len jedno. Od vydania som očakávala nabudenie do ďalšieho písania a miesto toho mám tvorivú krízu... síce nie absolútnu, ale tiež to nie je žiadna sláva.

Čo sa týka tých „spisovateľov“, presne to isté sa v duchu pýtam aj ja. Naozaj by ma veľmi zaujímalo, ako svoje písanie a neúspechy v ňom vidia oni. Prídu na to, že sú slabí, alebo naopak považujú svoje knihy za také veľké umenie, že ho „zadubený“ či „skorumpovaný“ redaktor nepochopil? A tiež sa v duchu pýtam, či je konečný úspech u vydavateľstva viac zásluhou talentu alebo vytrvalosti, inými slovami, či napokon vydajú (skoro) každého, kto prerába a otravuje vydavateľstvá dostatočne dlho.