Nemyslela som poslednú vetu, tá bola fajn. Vlastne som do poslednej chvíle čakala, čo presne tam napíšeš, takže sa Ti podarilo udržať pozornosť čitateľa. Myslela som skôr asi celú tú poslednú pasáž.

A čo sa týka tej myšlienky, nie je to presne to isté, čo si myslela Ty - ako pochovanie ilúzií, skôr ako keby človek prestal žiť prv, ako reálne umrie. Počula som taký výrok, sa mi zdá, že to kdesi spomínal Hudák vo svojej prednáške, že nápis na náhrobnom kameni - zomrel v tridsiatich, pochovaný v päťdesiatich. Alebo také dačo. Takže to nie je o pochovávaní ilúzií, ale v niečom je ten nápad trošku podobný. Tým som nemyslela, že Ty nie si originálna, ale pre mňa bola tá myšlienka v niečom už nie celkom nová. Ty si to ale aj tak poňala z iného konca.

A čo sa týka tých umeleckých opisov, ono to bolo fajn, len práve v porovnaní s tým štýlom, čo si použila v Nula Kelvinoch, mi to prišlo trošku nezvyčajné. :)

Tak toľko asi k môjmu pohľadu na vec. :)