Ale pochopili. Ja viem, že si nemyslel opisovanie trebárs reálneho naháňania svorkou vlkov, ale trebárs podanie emócií. No stojím si za svojím. Za opis pocitu, ktorý som prežila, som už mala pár frflov od čitateľov, že je nerealistický, prípadne nudný – pri tých vymyslených sa mi to ešte nestalo. Pričom pri silných pozitívnych emóciách som odkázaná jedine na vymýšľanie. Hoci aj tie negatívne skutočné sa niekedy zídu – napríklad vyšetrenie na gastroenterológii mi veľmi poslúžilo pri písaní hororu. A to teraz bez srandy. 

Čo sa týka klaustrofóbia, tu už trochu miešaš iný problém - nedostatočnú znalosť reálií - ale to vyrieši jedine štúdium (ktoré podľa mňa odkáže vyriešiť aj ostatné problémy vrátane plastickosti postáv, logickosti a pod.). Nikto nemôže na vlastnej koži zažiť, ako vtedy hovorili naozaj.