úplne chápem, čo sa Ti na väčšine dnešných románov nepozdáva. Musím uznať, že máš pravdu, chcelo by to niekedy niečo trošku iné, lebo sa toho prejeme.
Ja osobne mám rada knihy, kde je láska zobrazená nevšedne a pri tom je obyčajná, nie je "fantazmagorická" - neviem opísať, ako sa to dá takto podať, ale keď na takú knihu narazím, tak to jednoducho viem. Napr. od Tessy Afsharovej - Perla v piesku - odporúčam úplne každému. Je to biblický príbeh a samozrejme, je o láske. Dôležité asi je, čo pod pojmom "láska" chápeme. Ja verím v Boha, neverím v cirkev a pre mňa, keď sa povie slovo láska, predstavím si pozitívnu energiu, nesúvisí to s náboženstvom ani s ezoterikou, je to niečo, čomu verím. Nazvala by som to "princípom ľudskosti".
Mňa skôr štve to, že sa za lásku pokladá iba vzťah muža a ženy. Pritom je toľko druhov lásky a z mojej osobnej skúsenosti je najkrajšia a najčistejšia tá k dieťatu - to však asi pochopí iba človek, ktorý dieťa má, ja som to tiež takto nevnímala, kým som nemala to svoje. Myslím si, že v každom románe by mala byť láska - nie však nevyhnutne medzi mužom a ženou (nemyslím teraz na homosexuálnu lásku) ale láska k svetu, k životu, k umeniu, medzi priateľmi, súrodencami, deťmi, v rodine, k literatúre .... je jej nekonečne veľa - som presvedčená, že všetko pozitívne, čo cítime a čo sa vo svete deje je láska - dokonca aj jej absencia poukazuje na to, že tu chýba.(horory nám v podstate ukazujú, čo by sa stalo, keby sme lásku k životu v sebe zabili)
Takže v podstate súhlasím s tvojím názorom, že sa do každéhu románá tlačia romantické vzťahy - niekedy na úkor príbehu. Nesúhlasím však s tvojou definíciou, čo označuješ za lásku - ale to je skôr na filozofickú diskusiu ako na literárnu.
Zaujímavé však je, že ľúbostné romány - ako si spomínala - idú na dračku, je o nich záujem. "Ľudia cukria ako besní". Čítala som dávnejšie knihu "Jak napsat bestseller" autorka tam vysvetlovala, aké sú príncípy úspešnej knihy, ktorá dokáže osloviť masu ľudí. Vystihuje vraj niečo v našej psychike, nejakú venčú pravdu v nás ľuďoch, spoločnosti. Zdá sa, že väčšina ľudí túži po "klišé" - čo znamená istotu, ktorú v dnešnej dobe nenachádzame asi nikde - v ekonomike, v spoločnosti, v politike - možno z tohto dôvodu sú romány s ľúbostnou zápletkou tak v kurze. Ja ich neodcudzujem, ale tiež vnímam "neustále omielane toho istého dookola" ako trochu otravné.
Ahoj Adhara,
úplne chápem, čo sa Ti na väčšine dnešných románov nepozdáva. Musím uznať, že máš pravdu, chcelo by to niekedy niečo trošku iné, lebo sa toho prejeme.
Ja osobne mám rada knihy, kde je láska zobrazená nevšedne a pri tom je obyčajná, nie je "fantazmagorická" - neviem opísať, ako sa to dá takto podať, ale keď na takú knihu narazím, tak to jednoducho viem. Napr. od Tessy Afsharovej - Perla v piesku - odporúčam úplne každému. Je to biblický príbeh a samozrejme, je o láske. Dôležité asi je, čo pod pojmom "láska" chápeme. Ja verím v Boha, neverím v cirkev a pre mňa, keď sa povie slovo láska, predstavím si pozitívnu energiu, nesúvisí to s náboženstvom ani s ezoterikou, je to niečo, čomu verím. Nazvala by som to "princípom ľudskosti".
Mňa skôr štve to, že sa za lásku pokladá iba vzťah muža a ženy. Pritom je toľko druhov lásky a z mojej osobnej skúsenosti je najkrajšia a najčistejšia tá k dieťatu - to však asi pochopí iba človek, ktorý dieťa má, ja som to tiež takto nevnímala, kým som nemala to svoje. Myslím si, že v každom románe by mala byť láska - nie však nevyhnutne medzi mužom a ženou (nemyslím teraz na homosexuálnu lásku) ale láska k svetu, k životu, k umeniu, medzi priateľmi, súrodencami, deťmi, v rodine, k literatúre .... je jej nekonečne veľa - som presvedčená, že všetko pozitívne, čo cítime a čo sa vo svete deje je láska - dokonca aj jej absencia poukazuje na to, že tu chýba.(horory nám v podstate ukazujú, čo by sa stalo, keby sme lásku k životu v sebe zabili)
Takže v podstate súhlasím s tvojím názorom, že sa do každéhu románá tlačia romantické vzťahy - niekedy na úkor príbehu. Nesúhlasím však s tvojou definíciou, čo označuješ za lásku - ale to je skôr na filozofickú diskusiu ako na literárnu.
Zaujímavé však je, že ľúbostné romány - ako si spomínala - idú na dračku, je o nich záujem. "Ľudia cukria ako besní". Čítala som dávnejšie knihu "Jak napsat bestseller" autorka tam vysvetlovala, aké sú príncípy úspešnej knihy, ktorá dokáže osloviť masu ľudí. Vystihuje vraj niečo v našej psychike, nejakú venčú pravdu v nás ľuďoch, spoločnosti. Zdá sa, že väčšina ľudí túži po "klišé" - čo znamená istotu, ktorú v dnešnej dobe nenachádzame asi nikde - v ekonomike, v spoločnosti, v politike - možno z tohto dôvodu sú romány s ľúbostnou zápletkou tak v kurze. Ja ich neodcudzujem, ale tiež vnímam "neustále omielane toho istého dookola" ako trochu otravné.
Pekný večer!