zameral som sa na emocionalnost uvodu. Tebe chyba ten naboj(bavili sme sa v maili).  Aj pri tom uteku je malo napatia-mozno som zvyknutý na tento druh napatia, podvedome človek vie že nezomrie tak sa až tak neboji o Alitu. Vzhladom na vztah k Alite by mi to bolo jedno.

Predkladam niečo emocionalne ladene, po skusenosti so Zerou(a jej Spinavou) si myslim, že by si mala Alitu nejako emocionalne vytrhnuť a postupne(nielen sebaľútosťou) ju vpratať k tým pozitívnym emociam.(Alita nesmie zomrieť, bolo by mi jej ľúto/doprajem jej šťastie):

 

"Kde je tá žena?" škrekľavý hlas takmer zhrbenej a vekom zošuverenej stareny naplnil ohňom vyhriatú izbu.Alita sa čudovala. Myah sa správala ku nej úctivo, ale tón, ktorým rozprávala starena ju ponižoval. Rozcuchané vlasy vekom sfarbené po popolavej farby jej dodávali hrôzostrašný výraz.  Kto bola tá striga, že ju Myah musela zavolať? Každú ženu takto prezerali, alebo bola taká škaredá, že hentá ježibaba ju chcela za učnicu? Nie, žiadne čary ona nechce robiť. Ako sa Alita prestrašene pozerala po tých dvoch, zrak jej padol na okno. Krava stála na trhu, kupec ju potľapkával po chrbte. Áno, aj ona tu teraz stojí ako krava. Chudobná! Ponížená! Zradená mužom!  Nevedela, či sa má hnevať, či plakať. Osud sa s ňou pohrával a ona prehrala pár kôl po sebe. Akoby osudu nestačil, že jej zobral muža, ale postupne ju oberal aj o možnosti sa zachrániť. Prečo?Žiadalo sa jej skočiť na Zusnu. Chcela ňou triasť. Mala toľko otázok. Vari Zusna všetkým počarovala, aby ju sem dostala? Prečo by to Zusna robila? Ona Zusnu nepoznala. Je Zusna nejakou čarodejkou, ktorá ju našla cez čarovnú guľu? Prečo zrovna ona? Hnev ňou lomcoval ako víchor s vysokými stromami. Možno Zusna je tá neviestka, kúzlami sa zmenila na štíhlu devu, ktorá pobláznila jej muža. Určite. A potom všetkých uriekla, aby jej odmietali pomôcť. Veru. Zusna má s ňou plán. Iste ona čarami omotala sestrinho muža, veď ten nikdy nikomu nepomohol, tak prečo teraz bol ochotný jej zobrať syna? 
... Zusna ju zhodnotí, že môže byť neviestkou.
Myah ju zaviedla do tmavej komôrky. KeĎ Alita počula, že jej kroky sa vzďalujú, tak si sadla a pustila sa plakať. Jej srdce puklo a smútok z nej vytekal ako divoká rieka. Nevedela si odpustiť že takto skončila. Vari za to mohla? Zusna svojou mocou ju zatemnila, aby ju pritiahla k sebe. Nie, to jej nesmie dovoliť, aby ju opantala.