... máš pravdu, Maja, písanie básničiek, najmä v puberte a adolescencii má - okrem iných - aj funkciu akejsi "výlevky" do ktorej si utrápené dušičky vylievajú svoje sklamania, frustrácie, bolesti a pocity prehry a poníženia, ale i nadšenia z vydareného vzťahy (aj keď, ako hovorí Fulgam: "Každá láska skončí zle" :) Psychoanalytik Freud označil práve tento spôsob vyrovnávania sa s nesplnenými túžbami - pomocou umeleckej tvorby - výrazom SUBLIMÁCIA. Podľa neho je to najušľachtilejší spôsob vyrovnania sa so životnými traumami - vďaka sublimácii vznikli mnohé významné umelecké diela. Určite by sme začudovane krútili hlavou, keby sme poznali pravé dôvody vzniku niektorých umeleckých diel. V prípade, že sa nesplnené túžby potlačia do nevedomia, môžu spôsobovať psychické, ale i telesné ochorenia. Sublimácia je teda vhodným prostriedkom "odkanalizovania" týchto škodlivých energií a ich pretvorenia na niečo ušľachtilé. Rada je teda prostá: Dal(-a) ti frajer(-ka) kopačky? Zober pero a píš, alebo štetec a maľuj, alebo foťák a foť, alebo kameru a filmuj, alebo gitaru a skladaj, alebo cvičky a tancuj, pokús sa skrížiť v záhrade zemiaky s rajčinami, pestuj bonsaje ... Sú aj iné spôsoby, no neodporúčajú sa, hoci sú hojne používané: napr. utápanie žiaľu v alkohole (to sa v psychológii volá únik), drogy, sexuálne excesy, agresivita voči iným, vstup do sekty, a pod. Básničky sú lepšie.