Smutné. Pripomenulo mi to situáciu, ktorá sa stala pri našej chalupe. Pri susedovom dome rástli krásne dva smreky. Žili v nich sovy i všakovaká zver a večer pôsobili ako dva obry, ktorý strážili toto malé údolie. No ľudia sú zvláštny. Nad všetkým chcú vládnuť a tak, som raz prišiel k svojej chalupe a od susedovho dvora, sa do výšky týčili len dva, asi dvojmetrové pahýle. Dva holé kmene. Stromy boli preč. A prečo? Pretože človek si musí dosiahnuť svoje. Nevidí krásu tej prírody, ktorá ho chráni a pomáha mu. Vidí len prekážku, ktorá mu brala svetlo z domu. Pretože slnečné lúče, sa v nich zachytili a okenice domca len pošteklili.
Teraz je tu pusto, pretože páni údolia padli pod rukou človeka.
Mohla by si aj na to napísať nejakú báseň. Ja osobne, by som si ju určite rád prečítal.
PS: Nepatrím k zeleným, len mám rád slovenské krásy a našu pýchu, prírodu.
A ešte niečo. Máš naozaj peknú fotku.