veľmi pekné. Dosť mi to totiž pripomína moje pocity, vlastné prehry. Zvlášť toto považujem za najbližšie sebe: "Ľudia a veci čo mi boli a stále sú najbližšie len od seba odháňam vecami, čo sa mi teraz stále len zdanlivo páčia...Každý nový ďeň si vravím, že sa vrátim ku svojej podstate a namiesto toho si po nej stále len šliapem." Strata vlastnej podstaty za plného vedomia je jedna z najhorších vecí, aké sa môžu v jednotlivcovi odohrávať. Veľa ľudí, vlastne drvivá väčšina totiž skôr či neskôr stratí vlastnú podstatu, stanú sa niekým úplne iným, začnú mať radi iné veci a iných ľudí, robia iné rozhodnutia (často oveľa horšie než predtým) a ani o tom nevedia. Uvedomovať si, že tento proces prebieha vo vás, že od seba odkopávate to, čo ste predtým milovali a čomu by ste mali zostať verní už aspoň z vďačnosti... a pritom nemáte silu tomu zabrániť... to je brutálne. Aj toto "je to môj trest za všetko, pomaly zanechávam už aj seba..." je veľmi výstižné. Súhlasím však s Dušanom v tom, že z tohto by sa dalo vyťažiť oveľa viac. Spracovať to dôslednejšie, výstižnejšie, tak, aby to pochopili aj ľudia, ktorí nemusia z osobných skúseností poznať, o čom píšeš. Ak ma niečo skutočne rušilo, tak to však nebola dĺžka ani štylizácia, ale pravopisné chyby. Ja viem, že upozorňovanie na gramatické javy je otravné, dôležité sú predsa myšlienky a nie chyby, ktoré dokáže opraviť každý (ešte aj počítačový program), ale... tri bodky by mali byť naozaj tri a dáva sa za nimi medzera, ako za jednou bodkou. ;-)