to, ako si to opísala, mi pripomenulo panickú poruchu, mám známych, ktorý ňou trpia, tým nechcem povedať, že sa to týka teba :) len asi viem, ako sa človek vtedy cíti, a ľudia v okolí nechápu, že to nie ani smútkom, ani povahou,

ani neschopnosťou vyrovnať sa s problémami, 

je to ako bolestivá zlomenina, ktorú nevidieť..