Neviem či sa mi to len zdá, alebo je to pravda, ale pripadá mi to ako taký výlev z rôznych emócií, ktoré sa ti preháňali dušou. Nebudem teda hodnotiť štýl, akým to je napísané, pretože tam máš chybičky, ktoré by som zmenila. Keďže však ide o spleť emócií, chápem ťa. Ja sama som občas prežila podobné obdobia a ešte ich mnohokrát i prežijem, je to normálne. Určite sa však netreba vzdať, vždy sa nájde dôvod, pre ktorý žiť. Mne sa to páčilo, štýlovo je to pre mňa taký priemer. Múze zdar! :-)