Tak ja si myslím, že som základnú myšlienku pochopil. A teda ak chceš moju krátku interpretáciu stručnú, tak to chápem takto: Ide najskôr o jemný smútok, ktorého príčinou je túžba po dotyku. Tým dotykom chápem dotyk duševný ale i fyzický. Vravíš o osobe a príjemných spomienkach na ňu. A v poslednom odstavci je zrejmé, že spoločné chvíľky s ňou (osobou) skončili a ty by si si priala oveľa viac, ale si vďačná aj za to, čo bolo. :) Čiže cítim z dielka - jemný žiaľ, silnú túžbu a skrytú vďačnosť. No čo? Pochopil som správne? Ak len čiastočne, či vôbec, veľmi rád si vypočujem, o aký pocit sa obávaš, či ho tam cítiť. Pekný deň!