neviem posúdiť nakoľko jednoduché, môže byť interpretovanie tejto básne. A či aj ostatní by boli schopní vidieť to tak "jasne" ako ja.

TO, že som vnímavý - to bude tuším objektívna pravda, lebo mi to povedali viacerí.

Ale ďakujem, ak si to myslíš aj ty.

Dokonca som sa sám pohrával so štúdiom psychológie, ale zvolil som si inú cestu.

Čo sa týka vecí lásky... nenaplnená a zároveň nevyhorená láska, ktorú nevídam (samozrejme existuje aj u mňa)...

ťažko povedať, či žiaľ alebo vďaka Bohu.

No ale ja vidím vždy celého človeka. Ak spomínam - cítim vôňu, pamätám si pokožku na dotyk, ruky, tvár, vlasy...

všetky detaily, na opis ktorých by bolo hanbou používať slová, lebo ak by som to chcel povedať v pravej miere, musel by som ti poslať asi celú myšlienkovú sieť.

Na druhej strane, prečo si myslíš, že túžiť po rukách je nevinnejšie? Podľa mňa to môže byť aj zištnejšie a možno oveľa vinnejšie.

I keď miera viny z pocitu túžby po človeku sa podľa mňa nedá určiť časťou človeka, po ktorej túžiš.

A keď sú dvaja spolu, čím sa dotýkajú častejšie - tvárou alebo rukami?

je to individuálna otázka, ale jej odpoveď skrýva aj odpoveď na tvoje dielo.A možno hlbšou analýzou by sme prišli k celkom zaujímavým záverom, ktoré by boli práve opačné než by si možno chcela.

Ale podľa mňa určite nie prekvapivé. ;-)

Ale asi aj ja vnímam ruky ako kotvy reality, sú jedným z mojich najdôležitejších sprostredkovateľov s okolím.

O tom by však mohli rozprávať najmä tí, ktorí moje ruky poznajú. :)

Asi toľko k tomu.

Nemohol som nezareagovať, keď vidím, že proťajšok má tiež chuť diskutovať.