Ja sa tiež pridám (viac hláv, viac kapusty). Tiež sa v tom nevyznám a poéziu ak ju píšem (ak sa to poéziou dá nazvať), píšem viac-menej intuitívne, tiež neriešim nejaké trocheje daktyly a jamby. Ono... neviem, ako by to bolo vnímané od niekoho, kto sa v tom vyzná, ale tiež by som to asi nebrala príliš striktne. Napr. aj Gino, hoci hovorí, že má radšej, keď je to pravidelné, nedodržiava počty slabík vo veršoch. A je fakt, že piesne sú celkom iná kategória, tam sa dá všeličo slušne "upratať"... básne sú v tomto náročnejšie, tam sa nič neschová. Aby som sa ale teda tiež vyjadrila, pre mňa je to asi individuálne. Záleží od konkrétneho diela, od konkrétneho verša... niekde mi nepravidelnosť dosť prekáža, inde mi až tak nevadí (áno, viem, že je to čechizmus :)). Ale básne typu ratata... neviem... no, asi ako ktoré :D