Áno, v angličtine by to bolo lepšie. Alebo v krajnom prípade aj v češtine. No nemá mi to kto preložiť. Moja slovná zásoba anglického jazyka činí cca 50 slov a rozlišovať medzi jednoduchým prítomným a prítomným priebehovým časom som sa naučila až po 14 (nie, tam naozaj nechýba desatinná čiarka) rokoch štúdia tohto "nádherného" jazyka. Som skrátka jazykový antitalent a preložiť mi to tiež nemá kto - takéto veci sú strašne náročné na čas a okrem toho to nemôže prekladať hocikto, iba niekto s tiež aspoň minimálnym literárnym nadaním. Ruština a čeština ako menej rozšírené jazyky v našich krajoch a v našich časoch tiež neprichádzajú do úvahy. Ostáva mi len dúfať, že to raz vyjde v slovenčine a zaujme dostatočne širokú komunitu čitateľov, aby si môj román vzal na starosti kvalitný prekladateľ.

Jáj, prečo som sa len narodila na Slovensku? Je to síce krásna krajina, ale miniatúrnych možností... predstavte si, dve vydavateľstvá ma odpísali len preto, že to je sci-fi! (Takto to samozrejme nenapísali.) Ja si ale myslím, že vydanie by nemala byť jediná motivácia písania. Prečo by ste nemali román dokončiť len preto, aby sa vaše myšlienky nestratili, aby vzniklo niečo, čo vás prežije? Pravdupovediac, ja sa do vašej situácie viem len ťažko vžiť - nikdy totiž nezačínam písať niečo, pri čom nemám úplne jasné predstavy o konci a aj o celom deji - premyslené doslova do posledného písmenka. Ja akosi tvoriť popri písaní neviem - podľa mňa sa musí román najskôr donosiť až potom jednorázovo a rýchlo, pretože ide o bolestivý proces - porodiť. Ale o tom viac v mojom seráli Ako (ne)napísať knihu.